O emocionálnej sile a zároveň o veľkej náročnosti pri interpretácii
Rachmaninových klavírnych koncertov pojednáva aj známy austrálsky film
Shine (Žiara, 1996), ktorý rozpráva príbeh klaviristu Davida Helfgotta, v
podaní austrálskeho herca Geoffreyho Rusha. Mladý Helfgott sa pri
koncertnom prevedení na náročného klavírneho koncertu č.3 d moll nervovo
zrútil, čo výrazne ovplyvnilo jeho ďalší život.
Sergej Vasilievič Rachmaninov sa narodil 1. apríla 1873 v Semionove v
aristokratickej rodine. Jeho otec, vojenský dôstojník, Vasiľ Rachmaninov
sa oženil s dcérou generála, čím sa stal vlastníkom niekoľkých
vidieckych panstiev. O veľký majetok sa aj pre dosť neviazaný život
nevedel postarať a rodina nakoniec skončila v petrohradskom byte.
Rodičia budúceho veľkého skladateľa sa napokon rozišli a o jeho výchovu
sa starala prevažne babka z matkinej strany.
Rachmaninov sa hre na klavíri venoval od piatich rokov. Ukázalo sa, že
disponuje veľkým talentom a už ako deväťročný nastúpil na konzervatórium
v Petrohrade. Nepatril k usilovným žiakom. Učitelia však pre veľký
talent prehliadali jeho nedostatky. Napokon mu hrozila strata štipendia.
Odišiel do Moskvy, kde sa ako 12-ročný stal žiakom prísneho učiteľa
Nikolaja Zvereva. Ten ho nútil hlavne k hraniu a k interpretácii diel
iných skladateľov, ale mladého Rachmaninova to začalo viac ťahať ku
komponovaniu.
V roku 1892 ako študent kompozície moskovského konzervatória zložil
operu Aleko, ktorá o rok neskôr zaznamenala úspešnú premiéru v Moskve.
Veľmi populárnou sa stala aj jedna z jeho prvých skladieb Preludium cis
moll. Nasledovala symfónia č. 1 a klavírny koncert č. 1 fis moll.
V rokoch 1897 - 1898 pôsobil Rachmaninov ako dirigent v súkromnej
moskovskej opernej spoločnosti, kde sa zoznámil s neskôr celoživotným
priateľom slávnym ruským operným spevákom Fiodorom Ivanovičom Šaľapinom.
Po dirigentskom angažmáne odišiel do Londýna, kde sa pokúšal skomponovať
ďalší klavírny koncert. Pre psychické problémy práca nenapredovala a
skladateľ navštívil lekára Nikolaja Dahla, ktorý ho liečil aj pomocou
hypnózy. V roku 1901 dokončil neskôr slávny klavírny koncert č. 2 c
moll, ktorý venoval Dahlovi.
Počas drážďanského pobytu v roku 1907 skomponoval symfóniu č. 2 e moll. V
roku 1909 navštívil prvýkrát Spojené štátny americké (USA), kde
premiérovo uviedli ďalší dnes už legendárny klavírny koncert č. 3 d
moll.
Situácia v Rusku po Októbrovej revolúcii v roku 1917 prinútila
Rachmaninova emigrovať do USA. V emigrácii okrem symfónii č. 3 a moll
skomponoval aj svoj posledný klavírny koncert č. 4 g moll, ktorý
revidoval v roku 1941.
Sergej Rachmaninov, autor svetoznámych klavírnych koncertov, v ktorých
sa v symbióze stretáva vášeň s vycibrenou klavírnou technikou, zomrel
28. marca 1943 v Beverly Hills v Kalifornii.